O kroji

       Pivnický ľudový odev zaraďujeme do báčskeho variantu. Jeho vývoj môžeme sledovať od konca 18. a začiatku 19. storočia

      Pôvodný ľudový odev bol strihovo jednoduchý, málo zdobený, priam elegantný, účelový, z prírodných, doma zhotovených materiálov, ktoré sa doplňovali remeselníckymi a továrenskými výrobkami. Šili si ho ženy samy a náročnejšie odevné súčiastky vyrábali miestni remeselníci. Vždy však spĺňal svoju funkciu podľa čoho sa delil na odev všedný, sviatočný, obradový, príležitostný.

       Podľa toho ako sa menili spoločensko – ekonomické okolnosti postupne sa menil aj výzor kroja. Svoje archaické špecifiká zachoval si až do obdobia 2. svetovéj vojny ako ženský tak aj mužský ľudový odev. Po 2. svetovéj vojne mužský kroj utúpil pred mestským odevom, pokial ženský kroj pretrváva do súčasnosti aj keď v zmenenej forme ( v zmysle celkovej siluety, ale zachoval si strih dvojdielného odievania), výzdobe,funkcii.

       V súčasnosti aj staršie aj mladšie generácie žien kroj si obliekajú iba príležitostne ( svadby, folklórne podujatia, etno zábavy cirkevné sviatky). Napriek tomu, ešte vždy nemôžeme skonštatovať, že by ľudový odev v Pivnici dosiahol vrchol svojho vývoja. On ešte vždy žije,stvárňuje sa a mení podľa nových výdobitkov modernéj  doby, najmä vo výzdobe a podľa vkusu svojich konzumentov.

      Toho času značnú zbierku pôvodného pivnického ľudového odevu vlastní miestny folklórny subor, ale pravé bohatstvo, najmä sviatočných krojov si ešte vždy starostlivo uschovávajú jednotlivé rodiny.

                                                                 Vlasta Vinkovičová